Deti Mordocaia a Ištar, zhromaždite sa! Váš Karneval sa otvára... Mephastphaenes! Tvoja vôľa sa naplň! Tvoje panstvo povstaň! Tvoj hriech ma poškvrň! Tak trúchliace bolo moje hriešne srdce V putách snívajúce o oslobodení Keď však hviezdy apostázy dnes vystúpia Všetko sklamanie sa v naplnenie zmení ...svojej pravej podstate navrátený. Odetý do farieb najslastnejšieho rúhania, Brány Babylonu, Klenotu Východu, sú dokorán...

Hviezdy sa sklonili Čerň noci skrvavela Jak zvon otvoril Karneval Komu Marduk dal zrod Meniac Babylonský plod Na pekelný raj na zemi A hriech nad ním zmietal Sláviac záhubu leta Opitím sa z jeho krvi Všetka viera zhasla Jeseň nad svetom jasla Rozprestierajúc svoju moc A otvárajúc najväčší sabat roka... ...Pozvanie tam kam Božia moc už nesiaha... Uprostred týchto chaosom pobozkaných ulíc Kde mocné pečate otvárajú praveký festival Ja dvíham meč proti pozláteným obrazom všetkých bohov Ktorý sa opovážia túto slasť života zakázať! „A aká radosť je pre mňa vidieť Všetku nevinnosť sveta tu horieť Uzrieť jak kacíri z kraja Zeme Zídu sa zasiať pekelné semä Do tisícich duší tancujúcich A tisícich sirén spievajúcich Tie najnesvätejšie herézske eposy“ Drž sa, čisté dieťa Brlohom neresti ťa Prevediem, kde rúhať sa smieš A z absinthových ciest Máš možnosť dotknúť sa hviezd A všetky navždy zahasiť A spať v háreme nýmf A brať si z ich darov kým Sa tebe budú oddávať Lež len tu na Zemi Sa osud zmení a Krása a hnus smú spolu tancovať ...Lež sem nedosiahne ani odraz svetla... Toľká extáza mnou prestupuje Keď všetko vôkol mňa mrie A živorí v doméne jesene A keď vidím tie hordy hriešnikov Čo prišli z najväčších končín, Aby mohli v srdci Karnevalu Tancovať v kruhu okolo Zmrzačeného tela leta zas. Či to nie je nádherné, Stáť tu, na vrchole babylonskej veže A vidieť všetok ten hriech Odetý do slasti a krásy? „Ukrytý závojom mesačnej hmly Ktorá halí múry Babylonu, Tam, mimo dosah prekliatych Nebies Každoročne sa konal Karneval. Tam pohania niesli svoje temné Túžby a sny, putujúc vyprahlým Svetom až do zemi Nevalothu, A len tu sa ich sny smeli naplniť...“ ...Márne sa dnes piesne Oslavujúce panenskosť pejú v katedrálach, Keď piesňami Karnevalu Sa raz budú chvieť Nebesá... ...(Kým budú horieť)... ČUJTE, HERETICI A KACÍRI! DNES SME MY LOVCI A ONI SÚ KORISŤ! Ja dvíham meč proti pozláteným obrazom všetkých bohov Ktorý sa opovážia túto slasť života zakázať!

„Spomeňte na dni Keď naši boli pánmi A sťa jazdci hrmeli po zelených údoliach Slávu čo nazbierali Iní nepokorili A dnes v cti s nimi spí v prastarých mohylách“ Súmrak Cez temné oči Pri vatre s Horsom som sedel Tajomstvá druidov som vedel Oslavné dityramby som pel Vládnuť nad štítmi som smel Dnes spomínam na vše čo som videl Mesačný hrad kde Dažbog snil Pod vládou pohanských síl Riečne kráľovstvo pod Váhom Kam sám Veles svoju moc skryl Tanec opitých víl Krása jestvujúca za všetkým blahom „No potom prišli S myrhou a prázdnymi darmi Našu slávu ukradli a našich bohov znesvätili Mesiášove neviestky A ich falošné zázraky Ktoré však polku nášho národa zaslepili“ Noci A vypálené chrámy Keď sláva bola zabitá Keď všetka česť bola zhnitá Keď ma mečom zajali A prinútili ma hľadieť Jak Michael hubí Svantevita Ó, hynúca Sláva Jak môžem žiť keď vidím že umieraš... Prisahám pomstu za všetkých bohov a predkov! Morena, prikry môj úkryt večnou zimou Nech nik nepreruší môj predlhý spánok Nech Temnota zahalí moje čierne lôžko A nech vlci strážia môj skrytý príbytok Milénium otroctva teraz musí prejsť Po strate koruny Perúnovej vlády Kým ma hrom oslobodenia nepreberie A Svargov rod opäť ovládne Karpaty A Svargov rod opäť ovládne Karpaty No dovtedy budem každý deň naliaty!!! „Samým mesiacom korunovaný Majestátny les, kde Flins prebýva, Pod rúchom nevinnosti, povedz mi, Aké tajomstvá predo mnou skrývaš? Kam zmizli tie gamaye, fénixy, Draky, alkonosty a siriny, Tak mocné kedysi, dnes žijúce Len za závojom snovej periny? Viem, že (to) všetko sa v tebe ukrýva, Skryté tam, kde to kresťan nevidí, A v slastnej eudaimónií čaká Kým ho nositeľ rána prebudí. Budem strážiť ich posvätný pokoj Až do dňa kedy vydáš ich slávu, Dňa keď tisícročie hanby prejde A tvoje deti prevezmú vládu.“ „Prešli veky Poddanstva a trpkej hanby Keď každý pravý boh bol pod krížom skrčený Ale teraz vzhliadni Na obzor severný A uzri tam kométu nesúcu príchod zmeny!“ Úsvit A plamenný Gerovít Keď sen zhodí svoju róbu A bohatier vstane z hrobu Keď opäť vyjde Zoria A jej víťazná kopija Vykynoží tú hnusnú chorobu Veles hymnu víťazstva hral Keď z bájnej Arkony som vstal Devona mrazila krásou Keď dar koruny som dostal Dar vládnuť sťa kráľ V tejto zemi oddnes až do konca časov...