Hviezdy sa sklonili
Čerň noci skrvavela
Jak zvon otvoril Karneval
Komu Marduk dal zrod
Meniac Babylonský plod
Na pekelný raj na zemi
A hriech nad ním zmietal
Sláviac záhubu leta
Opitím sa z jeho krvi
Všetka viera zhasla
Jeseň nad svetom jasla
Rozprestierajúc svoju moc
A otvárajúc najväčší sabat roka...

...Pozvanie tam kam Božia moc už nesiaha...

Uprostred týchto chaosom pobozkaných ulíc
Kde mocné pečate otvárajú praveký festival
Ja dvíham meč proti pozláteným obrazom všetkých bohov
Ktorý sa opovážia túto slasť života zakázať!

„A aká radosť je pre mňa vidieť
Všetku nevinnosť sveta tu horieť
Uzrieť jak kacíri z kraja Zeme
Zídu sa zasiať pekelné semä
Do tisícich duší tancujúcich
A tisícich sirén spievajúcich
Tie najnesvätejšie herézske eposy“

Drž sa, čisté dieťa
Brlohom neresti ťa
Prevediem, kde rúhať sa smieš
A z absinthových ciest
Máš možnosť dotknúť sa hviezd
A všetky navždy zahasiť
A spať v háreme nýmf
A brať si z ich darov kým
Sa tebe budú oddávať
Lež len tu na Zemi
Sa osud zmení a
Krása a hnus smú spolu tancovať

...Lež sem nedosiahne ani odraz svetla...

Toľká extáza mnou prestupuje
Keď všetko vôkol mňa mrie
A živorí v doméne jesene
A keď vidím tie hordy hriešnikov
Čo prišli z najväčších končín,
Aby mohli v srdci Karnevalu
Tancovať v kruhu okolo
Zmrzačeného tela leta zas.

Či to nie je nádherné,
Stáť tu, na vrchole babylonskej veže
A vidieť všetok ten hriech
Odetý do slasti a krásy?

„Ukrytý závojom mesačnej hmly
Ktorá halí múry Babylonu,
Tam, mimo dosah prekliatych Nebies
Každoročne sa konal Karneval.
Tam pohania niesli svoje temné
Túžby a sny, putujúc vyprahlým
Svetom až do zemi Nevalothu,
A len tu sa ich sny smeli naplniť...“

...Márne sa dnes piesne
Oslavujúce panenskosť pejú v katedrálach,
Keď piesňami Karnevalu
Sa raz budú chvieť Nebesá...
...(Kým budú horieť)...

ČUJTE, HERETICI A KACÍRI!
DNES SME MY LOVCI A ONI SÚ KORISŤ!

Ja dvíham meč proti pozláteným obrazom všetkých bohov
Ktorý sa opovážia túto slasť života zakázať!